EUROFONDY, DOTÁCIE SR

Projekt SKmonitor


Projekt vznikol 10. októbra 2015 ako pokus konsolidovať dáta o čerpaní Eurofondov. Labyrint informácií a peňazí, úradníkov a dokumentov budil prirodzený záujem. O to viac, že ide o machinu, ktorá sa resetuje a buduje nanovo každých 7 rokov. Mnohí z tých, čo sa vybrali zmapovať labyrint, sa v ňom stratili alebo rezignovali, iní začali sprevádzať záujemcov za úplatu.

Medzičasom skončila väčšina iniciatív, ktoré vznikli s ambíciou verejnej kontroly prostriedkov európskej pomoci, keďže bol obrovský nepomer medzi veľkosťou a zložitosťou machiny a možnosťami tých, ktorí ju chceli kontrolovať.

V projekte SKMonitor sme postupne testovali rôzne spôsoby zbierania a zobrazovania údajov o dotačných schémach Európskej únie. Tieto snahy obvykle stroskotali na chýbajúcich, rozpojených a chybných dátach, ale hlavne na náraste zložitosti a variability slaboštrukturovaných dát získavaných z rôznych zdrojov. Aj pokusy vytvoriť jednotné používateľské rozhranie pre sprístupňovanie zozbieraných dát sa nám opakovane vymkli z rúk.

Trvalo roky kým sme dospeli k poznaniu, že zoči-voči členitej informačno-distribučnej schéme, do ktorej prispievajú tisíce úradníkov je snaha zložiť dáta do jedinej štruktúry márna. Tento typ dát je potrebné sprístupňovať iank a azda sme našli spôsob ako neveľkým úsilím agregovať informácie o čerpaní EF a dostať ich do verejného informačného poľa za účelom otvorenia verejnej kontrole. Našou snahou je prispieť k potieraniu / zviditeľneniu korupcie včítane systémovej, ktora je - podľa našej mienky - založená priamo v schémach pomoci EÚ.

Iné stránky venujúce sa rovnakej téme: (stav k 10/2019)

GrantExpert je stránka fy Centire s.r.o. ktorá v platenej verzii ponúka sledovanie výziev a noviniek.
Modul dotačných schém (MDS) je webová aplikácia na portáli slovensko.sk, ktorá mala poskytovať informácie o všetkých programoch, výzvach, žiadostiach a projektoch zo štrukturálnych fondov, Nórskych a Švajčiarskych fondov, rezortných dotačných schém.
Kamidueurofondy.sk je iniciatíva zastavme korupciu - zobrazuje dáta získané cez OPEN API z ITMS+ ktoré vo svojom Ekosystéme ukladá OZ Slovensko.Digital.
Openstat.sk je platená služba poskytovaná firmou, ktorá vyvíjala MDS.
ITMS2014+ v Ekosystéme Slovensko.Digital je agregátor dát z rôznych systémov. Ponúka relačnú repliku databázy ITMS2014+ vo formáte DB Postgres získanú pomocou Open API.
Cohesiondata.ec.europa.eu je portál Európkej komisie venovaný pomoci zo strukturálnych fondov

Img_20210710_16

O autorovi


Volám sa Oto Pšenák (56), som informatik a niekoľko rokov pozorujem dianie zvonka eurofondovej bubliny. Pracujem v súkromnom sektore, nikdy som nežiadal ani nedostal žiadnu dotáciu z eurofondovej či inej schémy pomoci. Ako človeka dlhé roky sa zaoberajúceho dolovanim znalostí z dát ma problematika Eurofondov zaujala predovšetkým svojim rozsahom, komplexnosťou a mechanizmami na udržanie bubliny.

Pre informatika je oblasť Eurofondov, zvlášť v organizačnom rámci ako sa na Slovensku uskutočňuje, výzvou najmä kvôli množstvu prekážok na ceste k informáciám. Je konfrontovaný s informačným šumom a veľkým množstvom roztrúsených a slaboštruktúrovaných dát o čerpaní pomoci ako aj dokumetácie a emócií generovaných armádou euroúradníkov - smerníc EK, stratégií, programových dokumentov, riadiacej dokumentácie, kontrolných, hodnotiacich a monitorovacíh správ, správ o auditoch, výročných správ, rôznych reklamných šotov a mobilizačných videí.

Určite existuje mnoho potenciálnych autorov zvnútra bubliny, ktorí majú lepšie predpoklady aj informácie robiť túto prácu, len sa k tomu z nejakého dôvodu zatiaľ neodhodlali - ocitli sa vo vnútri „bubliny“ a svoje osudy tak či onak zviazali s „informatizáciou“.
Do úvahy prichádzajú potom už len outsideri, ktorí mnohým veciam nerozumejú a mnohé detaily nepoznajú. Možno aj preto žijú v ilúzii, že to celé nie je až také zložité ako sa zdá, ba práve naopak: zdanlivá neprehľadnosť je súčasťou CoverUp - krycej legendy.

Mohlo by sa tiež zdať, že samotná téma je už “pasé”, projekty skončili, desaťtisíce kartónových škatúl dokumentov je naskladnených vo veľkokapacitných archívoch kde čakajú až budú můcť byť skartované a neostáva než zabudnúť a oželieť premrhané príležitosti. Nám sa však zdá, že čas analýz ešte len príde - premárnenie historickej šance a socio-ekonomický fenomén vytunelovania pomoci EÚ si ešte len hľadá svojich výskumníkov. Veríme, že práce popisujúce tento príbeh vzniknú, hoci pravdepodobne nebudú financované z Eurofondov 😊

Ako ľahko sa dali absurdné projekty cez systém“pretlačiť”, tak ťažko bude po nich zahladiť stopy. Schéma bola príliš byrokratická, generovala priveľa dokumentácie a do hry vstupovalo priveľa účastníkov. Ich motivácie sa budú - v miere ako sa od od udalostí vzdaľujeme v čase - postupne meniť. Navyše prax ukáže reálnu nepoužiteľnosť systémov a projektov a po všetkých imitačných cvičeniach vypláva nakoniec pravda na božie svetlo: všetky tieto hardvéry, softvéry, štúdie a konzultačné služby boli nepotrebné haraburdy, ktoré nemali nikdy vzniknúť a za normálnych okolností by ani nikdy nevznikli. Na druhej strane každý, kto bude skúmať príčiny biedy, nedôvery voči Európe na Slovensku, si spomenie na premrhané stámilióny, ktoré miesto aby pozdvihli krajinu, išli do vybraných (nielen) IT firiem. Img_20210721_01

Čo je eurofondová bublina


Čo je teda Eurofondová bublina spomínaná vyššie? Problematika Eurofondov je pravdepodobne jedna z najkomplexnejších verejných agiend štátu. Je jedinečná najmä krátkym časovým úsekom vytvorenia a platnosti pravidiel v jednotlivých programovacích cykloch. Počas siedmych rokov programového obdobia uplynie rok-dva negociáciou programových dokumentov medzi Komisiou a členskou krajinou, ďalší rok budovaním orgánov, písaním riadiacej dokumentácie vo všetkých orgánoch (CKO, RO/SORO, CO, OA, PJ, KHP). Zostávajúcich 5+3 rokov prebieha rozdeľovanie peňazí pri súbežných zmenách pravidiel a riadiacej dokumentácie na všetkých úrovniach. Od 4. roku cyklu už prebiehajú prípravné práce na ďalšie programovacie obdobie.

Keďže programovacie cykly EÚ sú 7-ročné a voľby na Slovensku sú každé 4 roky, pri každej zmene vlády dochádza k zastaveniu a preprogramovaniu stroja. Dochádza i k fluktuácii kádrov kvôli straníckym nomináciám ako aj snahe samotných exponovaných funkcionárov stratiť sa. Celý eurofondový stroj funguje prakticky v trvalom provizóriu.

Prostredie formované korupčnou kultúrou krajín býv. východného bloku koexistuje s bruselskou administratívou, ktorá jej rozumie oveľa lepšie než by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Európska komisia sa snaží ambície korupčníkov naraz uspokojiť aj potierať. Pro-forma sa snaží brániť rozkrádaniu fondov zavádzaním kontrôl a administratívnych opatrení, zvýšením frekvencie rôznych hlásení a vyhlásení, správ a hodnotení. Tým len sťažuje “predpisové” čerpanie fondov a uľahčuje ich rozkrádanie. Jednoduché protikorupčné mechanizmy a účinné formy verejnej kontroly odmieta tak komisia ako aj štáty-príjemcovia – saldovanie pomoci EÚ s príspevkami do jej rozpočtu, redukciu byrokratického aparátu, adresnú distribúciu zdrojov, verejné projektové spisy, prístup verejnosti do informačných systémov ani jednotnú evidenciu použitia pomoci EK nikdy nenavrhla a členské štáty nikdy nežiadali…

Eurofondová bublina je teda uzavretý informačný priestor v ktorom prebieha rozdeľovanie peňazí z pomoci EÚ. Vznikla a je udržiavaná za účelom vytesnenia verejnosti z prístupu k informáciám a tým de-facto ich vylúčenie z možnosti ovplyvňovať spôsob rozdeľovania pomoci.

Práve nedostupnosť dát o čerpaní pomoci EÚ kombinovaná s informačným šumom sú na Eurofondoch najzaujímavejšie. Spočiatku nebolo celkom zrejmé (a pre mnohých možno doteraz nie je), že prístupnosť informácií o čerpaní fondov EÚ a možnosť získať prostriedky z nich sú spojené nádoby, dve strany tej istej mince. Domnievame sa, že krádeže Eurofondov a predstieraná neschopnosť ich transparentne evidovať nielen spolu súvisia, ale sa priamo podmieňujú. Na týchto stránkach predstavíme aj IT systémy na evidenciu Eurofondov a prvky informačného šumu čo je téma rovnako zaujímavá ako otázka eurofondov samotných. Img_20210721_02

Digitálna kontrarevolúcia


Osobitne sa venujeme informačnej komponente “eurofondovej bubliny” - otázke dostupnosti informácií a bariéram kladeným verejnej kontrole. Dotkneme sa aj špecifického fenoménu – 'digitálnej kontrarevolúcii', ktorá prebiehala na Slovensku v rovnakom čase a bola zčasti z Eurofondov financovaná.
Img_20210721_03

Sú Švajčiarske a Nórske fondy Eurofondy?


Štyri partnerské štáty EÚ - Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko majú samostatné schémy pomoci pre členské krajiny z východnej Európy a pravdepodobne čoskoro k nim pribudne aj Veľká Británia.

Či tieto schémy finančnej pomoci možno považovať za Eurofondy? Ako prvá odpoveď sa ponúka – Nie. Švajčiarsko ani Nórsko (a Island plus Lichtenstein) nie sú členmi EÚ. Majú aj inú periodizáciu a ich programovacie obdobia sa nezhodujú s programovacími obdobiami EÚ. Unikátne sú však najmä rezistenciou voči korupcii. Je známa epizóda, keď pokus Orbánovej vlády získať kontrolu nad Nórskymi fondami určenými pre maďarské mimovládky skončila diplomatickým škandálom.

Odolnosť Nórskych a švajčiarskych fondov voči rozkrádaniu je dôležitá aj z toho dôvodu, že sa dosahuje lacnými až triviálnymi prostriedkami - ich použitie kontrolujú demokratické inštitúcie štátov-poskytovateľov, ktoré na rozdiel od EK nedelogovali túto právomoc na prijímateľov pomoci. A práve kvôli tomuto kontrastu je potrebné zahŕňať tieto fondy do celkového rámca Eurofondov, koniec koncov ich existencia priamo súvisí s našim členstvom v EÚ, sú teda dobré dôvody ich procesovať spolu so všetkými ostatnými, resp. tie ostatné spolu s nimi. Img_20210721_04