Digitálna kontrarevolúcia

Digitálna kontrarevolúcia je fenomén, ktorý na Slovensku prebieha súčasne s čerpaním pomoci EÚ a zčasti je z Eurofondov financovaný. Prečo sa Informatizácia tak úzko preplietla s Eurofondami a ich zneužívaním? IT projekty, "ktorým nikto nerozumie“ a ktorých prínosy nevie nikto spočítať, boli ideálnym prostriedkom na tunelovanie európskej pomoci. Ukážkovým fraudom je samotný evidenčný program na sledovanie čerpania Eurofondov (ITMS, ITMSII, ITMS+), ktorý sa pre každé programovacie obdobie vytváral vždy odznova z rozpočtu toho obdobia, ktoré mal sledovať. Hoci rôznymi prostriedkami, ale v každej verzii dôsledne bránil verejnej kontrole míňania európskych peňazí.
A k Informatizácii patrilo aj zamorenie verejnej diskusie „informačným smogom“, ktorý mal prikryť problematiku európskej pomoci pred nepovolanými očami a ktorej súčasťou bola aj „publicita“ platená z rozpočtov jednotlivých projektov.

Prečo Digitálna kontrarevolúcia?

Keď ruská publicistka Júlia Latynina z denníka Novaya Gazeta hľadala výraz vystihujúci lúpež verejných prostriedkov cez quasi informatizačné projekty, napadli ju dva termíny: digitálna kontrarevolúcia a anti-digitálna revolúcia. Oba sú svojim spôsobom trefné. Parazitická informatizácia je z jednej strany nástrojom na vykrádanie verejných rozpočtov, ale súčasne aj nevratne ničí prestíž IT ako motora rozvoja, inovácií a prosperity.

Kauza, ktorej sa J. Latynina venovala, bol mega-projekt ruského mýtneho systému PLATON dodávaného oligarchickou skupinou bratov Rottenbergovcov. Projekt likvidoval desaťtisíce individuálnych ruských dopravcov bez toho, aby akokoľvek prispieval do štátneho rozpočtu. J. Latynina spočítala, že prakticky všetky prostriedky vybrané na mýte stroví splácanie informačného systému, ktorý výber zabezpečuje.

Rovnaká autorka používa i ďalší pojem - digitálny demultiplikátor - čo je ukazovateľ dodatočných strát spôsobených korupčnými IT projektmi. Typicky ide o cenu nepotrebných investičných statkov, o náklady na ich udržiavanie počas životnéhio cyklu projektov ako aj náklady tretích strán ktoré sú nútené podobné systémy využívať.

Mýtny tender na Slovensku

Aj na Slovensku bol mýtny tender významným míľnikom v digitálnej kontrarevolúcii, i keď si tu dodávateľ necháva len polovicu vyzbieraných príspevkov... V r. 2008 štátna akciovka Národná diaľničná spoločnosť (NDS) uzatvorila zmluvu na dodávku mýtneho systému so spoločnosťou Skytoll (konzorcium francúzskej Santoll a neznámej slovensko-cyperskej Ibertax a.s.) na 14 rokov v hodnote 852 mil. €. NDS pritom akceptovala najdrahšiu ponuku. Dodatky s konkrétnymi číslami boli zverejnené až v rámci volebnej kampane vo februári 2020. Domnievame sa, že práve na tomto projekte bol odskúšaný korupčný potenciál IT projektov, „ktorým nikto nerozumie“ a bola overená schopnosť aktérov zastupujúcich štát účinne blokovať informácie a verejnú kontrolu.

Historické začiatky, informatizácia v rezorte školstva, Infovek

Predražené IT projekty sa zvyčajne realizovali v gescii ústredných orgánov štátnej správy. Tradične prajným korupčným prostredím pre IT projekty bol rezort školstva. Tu už od roku 1999 prebiehal projekt Infovek, ktorý ma školy pripraviť na konkurenčné prostredie informačnej spoločnosti, lebo kto dokáže rýchlo a lacno získať potrebné informácie, má v porovnaní s pomalšími a menej schopnými účastníkmi trhu konkurenčnú výhodu, aspoň tak sa domnievali autori projektu Peter Sýkora z Katedry humanistiky Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave a politológ Tibor Papp prednášajúci na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. V skutočnosti šlo o centralizované a nevýhodné nákúpy internetu pre školy, ktoré by si ich mohli individuálne zaobstarať lacnejšie a výhodnejšie. Práve v súvislosti s projektom Infovek vzniklo aj lobistické združenie, ktoré i dnes pod názvom Partnerstvá pre prosperitu presadzuje záujmy dodávateľov v eurofondových projektoch.

Aj tu nájdeme analogický projekt v krajine kde má mágia slov podobnú moc ako u nás. Vo videu tu ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj predstavuje LCD adaptér pre mobilné telefóny, ktorý mal žiakom sprístupniť digitálne učivo. S nákladmi 10 mld. rubľov (150 mln. Eur) bola vyvinutá pomôcka, ktorá sa nedá použiť na nič.

Img_20210726_01

Kultúra zbytočných nákupov a márnej práce

Už z minulosti existovali precedensy zbytočných IT nákupov do štátnej správy. Už v roku 1997 bol napríklad realizovaný celoplošný nákup unixových servrov na úrady práce, ktoré neboli nikdy sprevádzkované, a nikdy nevznikol softvér, ktorý by na nich mohol bežať. Takisto v rezorte práce bol v minulosti vyskúšaný model samoúčelnej práce - na dotovaných pracovných miestach pre zdravotne postihnutých triedili účastníci gombíky rôzneho tvaru a farby, ktoré na začiatku týždňa koordinátor programu priviezol, aby ich roztriedené zasa odviezol, zosypal a premiešal. Následne ich opäť distribuoval a tak dookola, kým sa neminuli peniaze určené na program... Účastníci pritom po celý čas žili v domnení, že robia užitočnú prácu a nimi vytriedené gombíky niekto naozaj na niečo použije...

Img_20210726_02

Magické formulácie o informatizácii

Po ukončení 7-ročnej udržateľnosti európkych informatizačných projektov sa tieto systémy postupne vypnú, čo si nikto nevšimne, keďže ich nikto reálne nepotrebuje. Z celej informatizácie nezostane viac, než magické formulácie, ktorými operovali aktéri tejto svojráznej imitačnej hry... Uvedieme ukážky magických formuliek, voči ktorým bola slovenská verejnosť bezbranná..

Z prejavu generálneho riaditeľa sekcie informatizácie spoločnosti na MF SR Pavla Bojňanského na konferencii IDEME 21. – 22. jún. 2007, Bratislava

Pojem informatizácia, pre ktorý mimochodom v angličtine neexistuje relevantný preklad, vnímame v koncepcii ako riadený proces. Riadený proces vytvárania podmienok a aplikácie IKT (informačnokomunikačných technológií) v procesoch výkonu verejnej správy. Výsledkom informatizácie je eGovernment, elektronická forma výkonu správy.
Koncepcia, bude vychádzať z vízie prezentovanej programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa vláda zaviazala modernizovať verejnú správu jej ekonomizáciou a informatizáciou s cieľom uľahčiť život občanom i právnickým osobám. Aplikácia tejto koncepcie prispeje k výrazným prínosom pre občanov, podnikateľov, štátnu správu i samosprávu. Zníži sa neproduktívny čas strávený vybavovaním úradných záležitostí, zníži sa chybovosť, eliminuje sa viacnásobná realizácia rovnakých úkonov. Občan i podnikateľ bude môcť vybaviť úradné záležitosti na jednom mieste, prípadne priamo z domu, kancelárie, prostredníctvom svojho počítača. Elimináciou viacnásobného vybavovania rovnakých podaní sa znížia náklady na úhradu správnych poplatkov, zvýši sa dostupnosť IKT a samozrejme zlepšia podmienky pre eBusiness.

Verejná správa bude efektívnejšia, transparentnejšia, eliminujeme tzv. papierovanie prechodom k plne elektronickej forme spracovania dokumentov a komunikácie. Prirodzene sa tým znížia náklady a možnosť korupcie.

Národná koncepcia informatizácie verejnej správy bude smerovať k implementovaniu tzv. best practices – postupom, ktoré sú vytvorené hĺbkovou analýzou praktík v krajinách, kde dosiahli najvyššiu úroveň elektronizácie. Výstupom takejto analýzy je sada najčastejšie sa opakujúcich unikátnych procesov, ktoré sa aplikujú do IKT a vytvoria základ, transakčné jadro eGovernmentu. Sú to procesy autentifikácie a autorizácie, zasielania dokumentov, výberu a zasielania tlačív, postupoch pri platbách správnych poplatkov a iné. Občan alebo podnikateľ, ktorý bude mať elektronický identifikačný document s elektronickým podpisom, bude tieto procesy vybavovať prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, ktorý bude unifikovaným vstupným bodom do systému. Tieto procesy integrujú výstupy z aplikačnej vrstvy, v ktorej sa riešia jednotlivé správne agendy. Vecne i procesne za implementáciu týchto agend do IKT zodpovedajú jednotlivé ústredné orgány štátnej správy a samospráva. Základnou
dátovou bázou pre tieto aplikácie budú databázové registre – register obyvateľstva, register ekonomických subjektov, čiže živnostenský register a obchodný register, ďalej register evidencie nehnuteľností, register adries a iné podporné a doplnkové registre. Väčšina týchto registrov dnes existuje s údajmi viac alebo menej správnymi a update-ovanými. Komunikácia medzi týmito registrami a aplikáciami a registrami navzájom bude prebiehať v súlade s prísnymi bezpečnostnými prvkami implementovanými do systému prostredníctvom bezvýznamového identifikátora.

Záležitosť implementácie obecných agend do tohoto systému musí byť riešená veľmi citlivo, s ohľadom na špecifické postavenie samosprávy v právnom systéme slovenskej republiky. Samospráva rieši prenesený výkon štátnej správy, originálne kompetencie dané zo zákona a taktiež má priestor pre vlastnú podnikateľskú činnosť. Je však len prirodzené, že samospráve sa týmto otvára široký priestor pre využitie efektu v marketingu nazývanom economy of scale – využiť rovnakú dátovú základňu pre vytvorenie jednotného systému správnych agend, špecifickom pre samosprávu.

Informačné systémy sa vytvoria na báze SOA – service-oriented architecture, nezávislých na technologických platformách, vďaka dodržiavaniu štandardov pre spôsob komunikácie, prepojiteľnosti a flexibilnosti pri zmenách procesov.

Národná koncepcia informatizácie verejnej správy vyústi do vytvorenia štúdie realizovateľnosti, ktorá identifikuje sadu projektov informačných systémov, zadefinuje architektúru právneho rámca a potrebný rozsah zmien v súčasných zákonoch tak, aby zákony nepredbiehali informačné systémy a naopak.

Realizácia úprav v zákonoch je hlavným kritickým faktorom úspechu zmien, nakoľko vyžaduje vecnú podporu u príslušných tvorcov zákonov – jednotlivých ministerstiev a politickú podporu v parlamente.

Vzhľadom na rozsah zmien potrebných zrealizovať cez celú verejnú správu, veľké množstvo projektov informačných systémov, náročnosť na finančné zabezpečenie týchto projektov, bude potrebné identifikovať priority a tzv. quick wins. Plánujeme realizovať sériu analýz a prieskumov s cieľom vytvoriť maticu priorít z pohľadu občanov. Chceme zistiť, ktoré služby občan nielen deklaruje ako potrebné, ale ktoré skutočne uľahčia jeho život. Tieto chceme preložiť s analýzou rozsahu potrebných zmien, finančnej a časovej náročnosti tak, aby sme vytvorili časový harmonogram implementácie projektov informačných systémov.

V roku 2006 bolo do informačných systémov vo verejnej správe vložených cez 8 miliard slovenských korún zo štátneho rozpočtu. Napriek tomu dodnes nemáme plne funkčné základné stavebné kamene eGovernmentu. Dofinancovať implementáciu projektov informačných systémov v štátnej správe i samospráve je jednou z hlavných priorít Operačného programu informatizácia spoločnosti. V prvej prioritnej osi je alokovaných takmer 826 miliónov Eur na najbližších 7 rokov zo zdrojov fondu ERDF (Európský fond regionálneho rozvoja) Európskej komisie vrátane kofinancovania zo štátneho rozpočtu.

Využívanie fondov politiky súdržnosti na Slovensku,Ondrej Barič 2017

Slovensko je ekonomickou úrovňou pod priemerom krajín EÚ aj preto, že dlhodobo zaostáva za vyspelými krajinami najmä v investíciách do vedomostnej ekonomiky

Systém riadenia ŠF a KF pre programové obdobie 2007 – 2013, str. 10

Informačná spoločnosť - spoločnosť, v ktorej informatika, počítače a mikroelektronika určujú a premieňajú celý spoločenský systém, vystupujú ako prostriedok vytvorenia nových spoločenských, nadtriednych a nadnárodných štruktúr a zásadným spôsobom menia mechanizmy spoločenského vývoja.
Img_20210728_01

Neprístupné dáta ako obchodná a politická príležotosť

Svojráznym dôsledkom nedostupnosti verejných dát sú pokusy integrovať tieto dáta mimo inštitúcií, ktoré dáta vlastnia. Existuje niekoľko iniciatív, ktoré replikujú databázy rôznych úradov, spájajú dáta a ponúkajú ich už ako vlastný produkt. Najúspešnejším príbehom je FINSTAT.SK ktorý začínal replikovaním obchodného registra. Ďalším pokusom je UVOSTAT.SK, ktorý replikuje Vestník úradu pre verejné obstarávanie. Niekoľko projektov sa realizuje pod svojou hlavčkou Transparency International – Otvorené súdy, Otvorené zmluvy, atď. O samostatný ekosystém replík evidencií a registrov sa pokúša OZ Slovensko.Digital, ktorý ho ponúka aj tretím stranám. Rovnaké združenie vyvinulo i komerčný produkt - alternatívneho klienta pre vyzdvihovanie správ na vládnom portáli SLOVENSKO.SK
Img_20210730_01