U.S. Economic Aid from 3 April 1948 to 30 June 1952 (Marshall Plan)

Source: Wikipedia, Inflation Calculator

Countries	Total (m$. of the 1950)	Total (m€ of the 2021)	Population, 1950	€ of 2021/ Population 1950
Austria	678	5 918	6 935	853
Belgium-Luxembourg	559	4 883	8 640	565
Denmark	273	2 383	4 269	558
France	2 714	23 691	41 836	566
Germany	1 391	12 141	68 371	178
Greece	707	6 170	7 554	817
Iceland	29	256	143	1 789
Ireland	148	1 288	2 913	442
Italy	1 509	13 173	47 105	280
Netherlands	1 084	9 460	10 114	935
Norway	255	2 229	3 265	683
Portugal	51	447	8 512	53
Sweden	107	937	7 015	134
Turkey	225	1 965	21 410	92
United Kingdom	3 190	27 849	50 363	553
Regional	407	3 553
Total for all countries	13 326	116 341	288 445	403

Tab_20210827_01

Marshallova pomoc r. 1948-1955

Ekonomické problémy Európy si vyžadovali komplexné riešenie. Ak sa mala zabezpečit rekonštrukcia Európy, muselo sa pomôcť nemeckej ekonomike postaviť sa na vlastné nohy. Francúzske námietky sa mohli prekonať len nájdením alternatívy za splácanie reparácií. Touto alternatívou sa stal Marshailov plán zotavenia európskej ekonomiky, ktorý 5. júna 1947 predstavil americký minister zahraničia George Marshall. Plán znamenal poskytnutie lacných am erických úverov všetkým európskym krajinám, ktoré ich potrebovali. Zmiernilo by sa utrpenie v Európe, čím by sa vylúčila živná pôda pre komunizmus, zatiaľ čo oživenie európskych ekonomík by poskytlo USA trh pre ich tovar.

Aj keď bol tento plán určený hlavne pre západnú Európu, ponúkli ho aj východoeurópskym krajinám i ZSSR, hoci sa očakávalo, že Sovieti ho odmietnu. Stalin o ňom však vážne uvažoval ako o alternatíve nemeckých reparácií. Minister zahraničia Molotov spočiatku podporoval stredo- a východoeurópske štáty v účasti na tomto projekte a odišiel do Paríža na stretnutie ministrov zahraničných vecí, kde sa malo hovoriť o Marshallovom pláne. Molotov dúfal, že zníži americký dohľad nad využívaním úverov na minimum a želal si zablokovať nezávislú účasť Nemecka na tomto pláne.

Rokovania sa dostali do slepej uličky, keď Molotovovi doručili údajné pokyny z Moskvy. V skutočnosti to bola správa sovietskej rozviedky, ktorú získal špión na britskom veľvyslanectve vo Washingtone, s podrobnosťami o rozhovoroch medzi Britániou a USA o Marshallovom pláne. V nej sa plán opisoval ako spôsob obrany západnej Európy proti sovietskej hrozbe. Molotov odišiel zo stretnutia a východoeurópske krajiny dostali pokyn odísť z konferencie a odmietnuť Marshallov plán. Československo sa v skutočnosti mohlo rozhodnúť slobodne, ale velmi si chcelo zachovať dobré vzťahy so ZSSR, a lak išlo do Moskvy na konzultácie. Tam po hrozbách o anulovaní československo-sovietskej zmluvy o priateľstve, ak Československo prijme plán, sa československí politici podrobili príkazu odmietnuť plán. Československý minister zahraničných vecí Ján Masaryk neskôr poznamenal: "Išiel som do Moskvy ako minister zahraničia suverénnej krajiny, ale vrátil som sa ako lokaj sovietskej vlády."

Zdroj: Dejiny Európy Ed. John Stevenson, Ottovo nakl. Praha 2003, str. 450

Img_20210827_02

Čistá pozícia SR voči EÚ za obdobie 2000-2020, mln. Eur

Zdroj: EU Budget
Počet obyvateľov SR k 31.12.2020: 5 459 781

SK, mil. Eur	2000	2001	2002	2003	2004	2005	2006	2007	2008	2009	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020	Spolu
Pomoc EU spolu	62	69	122	104	388	609	696	1 083	1 242	1 192	1 905	1 785	2 287	2 026	1 669	3 735	2 663	1 645	2 457	2 304	2 593	30 636
Príspevok SR včítane ciel					220	359	402	519	595	712	647	694	743	799	720	697	779	693	857	834	957	11 227
Čistá pozícia	62	69	122	104	168	250	294	564	647	480	1 258	1 091	1 544	1 227	949	3 038	1 884	952	1 600	1 470	1 636	19 409
Čistá pozícia/obyv	11	13	22	19	31	46	54	103	119	88	230	200	283	225	174	556	345	174	293	269	300	3 555

Tab_20210827_03

Eurofondy vs. Marshallova pomoc

Ako z vyššieuvedených čísiel vidno, Slovensko získalo v posledných 10 rokoch vo forme nenávratnej pomoci z EÚ prakticky každý rok Marshallovu pomoc. Spolu viac ako 6 násobok sumy, ktorú svojho času získalo Francúzsko vrámci Marshallovho plánu (20 násobne viac ako Nemecko v r. 1948-1952). To že efekt európksej pomoci zďaleka nezodpovedá ekonomickému a politickému efektu, ktorý priniesla Marshallova pomoc, je možné vysvetliť iba krajne nerozumným použitím týchto prostriedkov.

Hlavné rozdiely v mechanizme distribúcie Marshallovej pomoci voči "Shared Managementu" EÚ:

1. Pomoc bola poskytovaná do štátnych rozpočtov prijímateľov - priamo, alebo nepriamo, vo forme peňazí alebo tovaru. Ak to boli peňažné prostriedky, použili sa napr. na splatenie vojnových pôžičiek (Veľká Británia). Ak bola pomoc poskytnutá vo forme amerických dodávok, potom tieto vlády distribuovali vo forme pôžičiek, ktoré generovali príjmy št. rozpočtu v ďalších rokoch. Tie mohli byť znova investované do priemyselnej výroby. (Pomoc EÚ nemôže byť príjmom štátneho rozpočtu a nemôže sa použiť ani na splatenie śtátneho dlhu, dokonca ani na saldovanie s príspevkami do rozpočtu EÚ).
2. Pravidlá určoval poskytovateľ a ten aj dozeral na správne použitie svojich prostriedkov. Pomoc bola riadená Kongresom USA.
3. Nebudoval sa žiadny byrokratický aparát na poskytovanie tejto pomoci ani strane prijímateľa, ani na strane poskytovateľa.
4. Táto pomoc generovala v štátoch prijímateľoch blahobyt a politickú stabilitu a pro-americkú verejnú mienku. (Európska pomoc pmáha stabilite iba v obmedzenej miere, v najviac zadotovaných krajinách - Poľsko a Maďarsko - prevzali moc autoritatívne režimy. Korupcia a selektívne rozdelenie bohatsva vytvára sociálne napätie a smeruje krajiny von z EÚ).
5. V mechanizmoch americkej pomoci sme nenašli korupčné schémy na kupovanie si elít vb štátoch-prijímateľoch.
6. Americká pomoc mala neporovnateľne väčší multiplikačný efekt a prakticky neumožňovala financovanie nepotrebných investícií.
Img_20210827_04