EUROFONDY, DOTÁCIE SR

U.S. Economic Aid from 3 April 1948 to 30 June 1952 (Marshall Plan)


Source: Wikipedia, Inflation Calculator
Countries Total (m$. of the 1950) Total (m€ of the 2021) Population, 1950 € of 2021/ Population 1950
Austria 678 5 918 6 935 853
Belgium-Luxembourg 559 4 883 8 640 565
Denmark 273 2 383 4 269 558
France 2 714 23 691 41 836 566
Germany 1 391 12 141 68 371 178
Greece 707 6 170 7 554 817
Iceland 29 256 143 1 789
Ireland 148 1 288 2 913 442
Italy 1 509 13 173 47 105 280
Netherlands 1 084 9 460 10 114 935
Norway 255 2 229 3 265 683
Portugal 51 447 8 512 53
Sweden 107 937 7 015 134
Turkey 225 1 965 21 410 92
United Kingdom 3 190 27 849 50 363 553
Regional 407 3 553
Total for all countries 13 326 116 341 288 445 403
Tab_20210827_01

Marshallova pomoc r. 1948-1955


Ekonomické problémy Európy si vyžadovali komplexné riešenie. Ak sa mala zabezpečit rekonštrukcia Európy, muselo sa pomôcť nemeckej ekonomike postaviť sa na vlastné nohy. Francúzske námietky sa mohli prekonať len nájdením alternatívy za splácanie reparácií. Touto alternatívou sa stal Marshailov plán zotavenia európskej ekonomiky, ktorý 5. júna 1947 predstavil americký minister zahraničia George Marshall. Plán znamenal poskytnutie lacných am erických úverov všetkým európskym krajinám, ktoré ich potrebovali. Zmiernilo by sa utrpenie v Európe, čím by sa vylúčila živná pôda pre komunizmus, zatiaľ čo oživenie európskych ekonomík by poskytlo USA trh pre ich tovar.

Aj keď bol tento plán určený hlavne pre západnú Európu, ponúkli ho aj východoeurópskym krajinám i ZSSR, hoci sa očakávalo, že Sovieti ho odmietnu. Stalin o ňom však vážne uvažoval ako o alternatíve nemeckých reparácií. Minister zahraničia Molotov spočiatku podporoval stredo- a východoeurópske štáty v účasti na tomto projekte a odišiel do Paríža na stretnutie ministrov zahraničných vecí, kde sa malo hovoriť o Marshallovom pláne. Molotov dúfal, že zníži americký dohľad nad využívaním úverov na minimum a želal si zablokovať nezávislú účasť Nemecka na tomto pláne.

Rokovania sa dostali do slepej uličky, keď Molotovovi doručili údajné pokyny z Moskvy. V skutočnosti to bola správa sovietskej rozviedky, ktorú získal špión na britskom veľvyslanectve vo Washingtone, s podrobnosťami o rozhovoroch medzi Britániou a USA o Marshallovom pláne. V nej sa plán opisoval ako spôsob obrany západnej Európy proti sovietskej hrozbe. Molotov odišiel zo stretnutia a východoeurópske krajiny dostali pokyn odísť z konferencie a odmietnuť Marshallov plán. Československo sa v skutočnosti mohlo rozhodnúť slobodne, ale velmi si chcelo zachovať dobré vzťahy so ZSSR, a lak išlo do Moskvy na konzultácie. Tam po hrozbách o anulovaní československo-sovietskej zmluvy o priateľstve, ak Československo prijme plán, sa československí politici podrobili príkazu odmietnuť plán. Československý minister zahraničných vecí Ján Masaryk neskôr poznamenal: "Išiel som do Moskvy ako minister zahraničia suverénnej krajiny, ale vrátil som sa ako lokaj sovietskej vlády."

Zdroj: Dejiny Európy Ed. John Stevenson, Ottovo nakl. Praha 2003, str. 450
Img_20210827_02

Čistá pozícia SR voči EÚ za obdobie 2000-2020, mln. Eur


Zdroj: EU Budget
Počet obyvateľov SR k 31.12.2020: 5 459 781
SK, mil. Eur 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 Spolu
Pomoc EU spolu 62 69 122 104 388 609 696 1 083 1 242 1 192 1 905 1 785 2 287 2 026 1 669 3 735 2 663 1 645 2 457 2 304 2 593 30 636
Príspevok SR včítane ciel 220 359 402 519 595 712 647 694 743 799 720 697 779 693 857 834 957 11 227
Čistá pozícia 62 69 122 104 168 250 294 564 647 480 1 258 1 091 1 544 1 227 949 3 038 1 884 952 1 600 1 470 1 636 19 409
Čistá pozícia/obyv 11 13 22 19 31 46 54 103 119 88 230 200 283 225 174 556 345 174 293 269 300 3 555
Tab_20210827_03

Eurofondy vs. Marshallova pomoc


Ako z vyššieuvedených čísiel vidno, Slovensko získalo v posledných 10 rokoch vo forme nenávratnej pomoci z EÚ prakticky každý rok Marshallovu pomoc. Spolu viac ako 6 násobok sumy, ktorú svojho času získalo Francúzsko vrámci Marshallovho plánu (20 násobne viac ako Nemecko v r. 1948-1952). To že efekt európksej pomoci zďaleka nezodpovedá ekonomickému a politickému efektu, ktorý priniesla Marshallova pomoc, je možné vysvetliť iba krajne nerozumným použitím týchto prostriedkov.

Hlavné rozdiely v mechanizme distribúcie Marshallovej pomoci voči "Shared Managementu" EÚ:

1. Pomoc bola poskytovaná do štátnych rozpočtov prijímateľov - priamo, alebo nepriamo, vo forme peňazí alebo tovaru. Ak to boli peňažné prostriedky, použili sa napr. na splatenie vojnových pôžičiek (Veľká Británia). Ak bola pomoc poskytnutá vo forme amerických dodávok, potom tieto vlády distribuovali vo forme pôžičiek, ktoré generovali príjmy št. rozpočtu v ďalších rokoch. Tie mohli byť znova investované do priemyselnej výroby. (Pomoc EÚ nemôže byť príjmom štátneho rozpočtu a nemôže sa použiť ani na splatenie śtátneho dlhu, dokonca ani na saldovanie s príspevkami do rozpočtu EÚ).
2. Pravidlá určoval poskytovateľ a ten aj dozeral na správne použitie svojich prostriedkov. Pomoc bola riadená Kongresom USA.
3. Nebudoval sa žiadny byrokratický aparát na poskytovanie tejto pomoci ani strane prijímateľa, ani na strane poskytovateľa.
4. Táto pomoc generovala v štátoch prijímateľoch blahobyt a politickú stabilitu a pro-americkú verejnú mienku. (Európska pomoc pmáha stabilite iba v obmedzenej miere, v najviac zadotovaných krajinách - Poľsko a Maďarsko - prevzali moc autoritatívne režimy. Korupcia a selektívne rozdelenie bohatsva vytvára sociálne napätie a smeruje krajiny von z EÚ).
5. V mechanizmoch americkej pomoci sme nenašli korupčné schémy na kupovanie si elít vb štátoch-prijímateľoch.
6. Americká pomoc mala neporovnateľne väčší multiplikačný efekt a prakticky neumožňovala financovanie nepotrebných investícií.
Img_20210827_04