NUTS – nomenklatúra územného členenia

V súvislosti s európskou politikou zameranou na regióny bol zavedený štandard NUTS pre hierarchické členenie administratívnych oblastí štátov Európskej únie pre účely regionálnej štatistiky. Gestorom pre EÚ je Štatistický úrad Európskej komisie (EUROSTAT), pre SR Štatistický úrad SR.

Img_20210808_01

Pravidlo n+2/3

Pravidlo stanovuje možnosť dočerpávať zdroje operačných programov n rokov po ukončení programovacieho obdobia. Na základe rokovania vlády s EK sa toto pravidlo mení, aktuálne je na n+3.
Img_20210808_02

Národné a dopytovo-orientované projekty

Národné projekty majú vopred vymedzený predmet a určený subjekt vzhľadom na jeho jedinečné postavenie. Vychádzajú z jasne stanovených regionálnych alebo národných politík a sú viazané na stratégiu definovanú v rámci príslušného OP. Sú určené na odstraňovanie regionálnych disparít. Spolu s projektmi tecnickej pomoci sú zaradené do skupiny „Individuálnych“ projektov. Dopytovo-orientované projekty predkladá žiadateľ na základe výzvy na predkladanie žiadostí o NFP a sú určené pre dvoch a viac oprávnených žiadateľov, medzi ktorými prebieha súťaž
Img_20210808_03

Monitorovacie správy

Sú správy pripravené prijímateľom za príslušný projekt v zmluvne dohodnutých termínoch, obsahujúce všetky informácie o vecnej, finančnej, časovej a administratívnej realizácii projektu. Posledná monitorovacia správa je „Záverečná správa projektu“. V rámci monitorovacích správ sa hodnotí účelnosť vynaložených prostriedkov, avšak medzi účelom definovaným v projekte a skutočným účelom ich vynaloženia. Zásada účelnosti znamená, že žiadateľ je oprávnený použiť poskytnutý NFP iba na účel stanovený v Zmluve o poskytnutí NFP. Účelnosť využitia výdavkov projektu je podmienkou pre dosiahnutie plánovaných výsledkov projektu.

Spis projektu

Spis vytvorený RO pre každý projekt, ktorého súčasťou je originál žiadosti o NFP, originál zmluvy o poskytnutí NFP vrátane všetkých dodatkov, originály žiadostí o platbu, originály monitorovacích správ, a originály ďalších dokumentov, ktoré boli v súvislosti s realizáciou projektu a s tým spojenou činnosťou RO pripravené (napr. kontrolné zoznamy, záznamy z vykonaných kontrol).
Img_20210808_04

Schémy štátnej pomoci a schémy pomoci „de minimis“

Sú dokumenty, ktoré stanovujú pravidlá a podmienky, na základe ktorých môžu poskytovatelia pomoci poskytnúť štátnu pomoc a minimálnu pomoc („de minimis“) jednotlivým prijímateľom. Za štátnu pomoc sa považuje akákoľvek pomoc poskytovaná z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo z verejných zdrojov podnikateľovi, ktorá narúša súťaž alebo hrozí narušením súťaže.
Img_20210808_05

Hodnotiace a výberové kritériá

Slúžia na výber projektov (ŽoNP ktoré vyhoveli formálnym kritériám). Odzrkadľujú priority vlády SR, rozvojových stratégií regiónov a odvetví. Zároveň zohľadňujú výsledky odborného hodnotenia (sic!). Zameriavajú sa na:
- vhodnosť a účelnosť projektu – posúdenie vhodnosti realizácie projektu vzhľadom na východiskovú situáciu a identifikované potreby cieľových skupín, posúdenie predpokladaných výsledkov realizácie projektu a posúdenie sociálno-ekonomického dopadu projektu (25% váha pri bodovaní)
- spôsob realizácie projektu – posúdenie navrhnutých aktivít projektu a zvoleného spôsobu ich realizácie, vrátane ich organizačného a technického zabezpečenia (15% váha)
- rozpočet a nákladová efektívnosť projektu – posúdenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti navrhovaných výdavkov projektu, t.j. posúdenie toho, či sú v rozpočte projektu navrhnuté vhodné výdavky za primerané ceny v danom čase a mieste a či sú tieto výdavky primerané k cieľom a výsledkom projektu (15% váha)
- administratívna, odborná a technická kapacita žiadateľa – posúdenie spôsobilosti žiadateľa na realizáciu projektu z hľadiska predmetu činnosti, organizačného zabezpečenia, profesnej histórie, kvalifikácie a skúseností s realizáciou podobných projektov alebo aktivít, na ktoré je projekt zameraný (15% váha)
- udržateľnosť projektu – posúdenie zabezpečenia udržateľnosti výsledkov projektu žiadateľom z finančného a prevádzkového hľadiska po ukončení realizácie aktivít projektu v stanovenom rozsahu a kvalite (20% váha)
Img_20210808_06

Intervenčná logika

Pre projekty financované z fondov EÚ je vypracovaný systém hodnotenia prínosu projektov. Sú definované merateľné ukazovatele dostatočne abstraktné, aby sa dali aplikovať na všetky projekty OP a následne agregovať za program. V konečnom dôsledku sa použijú quasi spočítateľné abstrakcie typu „počet poskytovaných služieb“, ktoré v skutočnosti neznamenajú nič.
Od nich sa potom odvíja hodnotenie úspešnosti v rámci tzv. intervenčnej logiky, ktorá dokumentuje kauzalitu medzi niečím a ničím - peniazmi a merateľnými ukazovateľmi.
Z takýchto abstraktných indikátorov sa vyskladá celá hierarchia od projektu po program (programové ukazovatele=merateľné ukazovatele výstupu a výsledku + ukazovatele dopadu) a z nich sa na abstraktnej úrovni odvodí naplnenie prvotnej stratégie a cieľov OP porovnaním dosiahnutého ničoho s plánovaním ničím (merateľných ukazovateľov voči plánovaným). Niektoré vybrané programové ukazovatele sú definované ako hlavné „CORE“ ukazovatele EK v Strategických usmerneniach spoločenstva o Kohézii. V intermezze počas Radičovej vlády bola metóda projektových ukazovateľov spochybnená a niektoré projekty efektívne zablokované triviálnou otázkou o prínose projektu pre občana.

Dva obrázky ilustrujúce mechanizmus intervenčnej logiky z riadiaceho dokumentu EŠIF . Pomoc zo sociálneho fondu sa má líšiť od iných fondov tým, že výsledky nevedú k zmene.

Img_20210808_07

Alokačné kritérium

Vzniklo na berlínskom zasadaní v roku 1999 ako Berlínska formula na výpočet výšky pomoci pre zaostalé regióny EÚ v rámci cieľa Konvergencia. Pridelené prostriedky každého štátu patriaceho do EÚ sú súčtom pridelených prostriedkov jeho jednotlivých oprávnených regiónoch, ktoré sú vypočítané na základe relatívnej regionálnej prosperity, resp. disparity, prosperity štátu i miery nezamestnanosti podľa nasledovných krokov :
- absolútna suma v eurách sa určí vynásobením počtu obyvateľov daného regiónu rozdielom medzi HDP/obyv. v danom regióne, meraným pomocou parity kúpnej sily a priemerným HDP na obyvateľa v EÚ 27;
- na uvedenú absolútnu sumu sa uplatní určitá percentuálna hodnota, aby sa tak mohli stanoviť finančné prostriedky príslušného regiónu, pričom percentuálna hodnota je odstupňovaná tak, aby odrážala relatívnu prosperitu členského štátu, v ktorom sa oprávnený región nachádza. Pre porovnanie s priemerom EÚ 27 uvádzame nasledovné:
- regióny členských krajín, ktorých HDP na obyvateľa nedosahuje 82 % priemeru Spoločenstva, je percentuálna hodnota 4,25 %;
- regióny členských krajín, ktorých HDP na obyvateľa neprevyšuje hranicu 82 %- 99 % priemeru Spoločenstva, percentuálna hodnota je 3,36 %;
- regióny členských krajín, ktorých HDP na obyvateľa prevyšuje 99
- % priemeru Spoločenstva, percentuálna hodnota dosahuje výšku 2,67 %;
- na základe sumy, ktorú sme získali v druhom kroku, sa v prípade potreby pridáva suma, ktorá vyplýva z pridelenia príspevku 700 EUR na každú nezamestnanú osobu, uplatňovanej na počet nezamestnaných v príslušnom regióne, ktorý zároveň presahuje počet osôb, ktoré by mohli byť bez práce, ak by bola použitá priemerná miera nezamestnanosti všetkých konvergentných regiónov EÚ 27.

To Do
Nariadenie Rady (ES) č.1083/2006 z 11. júna 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, príloha
II.

Img_20210808_08

Princíp "pro-rata"

Je pomerné financovanie výdavkov projektu realizovaného čiastočne na území neoprávnenom pre realizáciu aktivít projektu.
Img_20210808_09

CBA Analýza nákladov a prínosov (cost benefit analysis)

CBA je nástroj, ktorý je používaný pri posúdení sociálno-ekonomickej výhodnosti financovania projektu verejnými zdrojmi (oprávnenosť podpory z verejných zdrojov) algebrickými výpočtami monetarizovaných diskontovaných ekonomických (nielen finančných, ale aj napr. hospodárskych, sociálnych, environmentálnych) nákladov a prínosov za obdobie určené v závislosti od povahy investície, pričom sa porovnáva situácia bez financovania projektu a s financovaním projektu. Prínosy môžu mať finančnú aj nefinančnú podobu. CBA je súčasťou ŽoNFP v rámci finančnej analýzy projektu. Následné overenie CBA podľa skutočne dosiahnutých výsledkov nie je predmetom formálnych kontrôl ani monitorovacích správ o projekte.
Img_20210808_10