Prikrmovanie elít

Jedna z najčastejších otázok v súvislosti s Eurofondami je tá, či Brusel a krajiny-poskytovatelia pomoci vedia o jej rozkrádaní v štátoch-prijímateľoch a nakoľko to s bojom proti korupcii myslia úprimne. Odpoveď je jednoduchá. Vedia o nej presne toľko, koľko vedieť chcú. Niet pochýb že súdržnosť Únie má pre Brusel i Nemcov či Francúzov vyššiu prioritu než boj s korupciou a práve Eurofondy sú dobrým nástrojom na kupovanie si elít v členských krajinách - "kohéziu". Veľká časť ukradnutých prostriedkov sa dostáva ku klientom a sponzorom politických strán, ktoré by inak boli euroskeptické a proruské. Práve eurofondy sú tým "lepidlom" ktoré robí z populistov prívržencov EÚ a "priateľov kohézie". Zrejme preto a len preto sú inak šetrní nemeckí daňoví poplatníci ochotní financovať 1-percentom svojho HDP toto "pieskovisko" a radšej ani nechcú vedieť kde ich peniaze končia... Ostatne nie je to pre nich nič nové – ešte nedávno platili v Nemecku i vo Francúzsku daňové predpisy umožňujúce zahrnúť úplatky zaplatené v zahraničí do daňových výdavkov firiem.

V určitom zmysle môže byť teda snaha o verejnú kontrolu eurofondov vnímaná ako akcia "nepriateľov kohézie", nie nadarmo medzi procesmi riadenia EF absentujú. Tzv. Audit Trail, ktorý je súčasťou interného manuálu procedúr CKO/RO a ktorý popisuje riadenie a tok informácií, dokumentov, finančných prostriedkov a ich kontrolu žiadny proces na podporu verejnej kontroly neobsahuje. Tento istý Audit trail je implementovaný vo forme workflowu aj v ITMS. Boj proti korupcii a verejná kontrola nie sú prioritami schém európskej pomoci.

Akú-takú demokratickú kontrolu rozdeľovania prostriedkov by mali vykonávať Monitorovacie výbory zriadené na národnej úrovni i úrovni jednotlivých operačných programov. Tá však nefunguje z dôvodu, že vo výboroch sedia prevažne ministerskí úradníci a hlasujú aj zástupcovia samotných orgánov SORO/RO, ktorých čionnosť by mal výbor "monitorovať". Členovia monitorovacieho výboru za mimovládny sektor (MNO) sú nehonorovaní, málo informovaní a viazaní mlčanlivosťou. Členovia MV za MNO na rozdiel od ostatného personálu nemôžu čerpať prostriedky z technickej pomoci napr. na prípravu oponentských posudkov. Monitorovací výbor kontroluje RO v minimálnom rozsahu (stanovením kritérií hodnotenia a ex-post schvaľovaním výročnej správy), najmä nemá možnosť ovplyvniť vypísanie výziev ani uzatváranie zmlúv s prijímateľmi: RO zmluvne zabezpečí právo odstúpiť od zmluvy o poskytnutí NFP v prípadoch podstatného a nepodstatného porušenia zmluvy o poskytnutí NFP. Ostáva v kompetencii RO určiť, čo je považované za podstatné a čo za nepodstatné porušenia zmluvy o poskytnutí NFP... RO je oprávnený využiť niektorý zo zabezpečovacích prostriedkov ... napr. inštitút zmluvnej pokuty.

Riadiace orgány kontrolujú samé seba a vybavujú sťažnosti na seba: V prípade identifikovania pochybenia zo strany RO, je RO povinný sám vykonať nápravu. Nápravu identifikovaných nedostatkov je RO povinný vykonať v plnom rozsahu.... Podania zo strany externého subjektu ... je RO povinný ... vybaviť, vrátane prijatia príslušných opatrení v prípadoch, kedy došlo postupom RO k ich porušeniu, resp. ohrozeniu.

Pomerne zaujímavá výnimka v Systéme riadenia je explicitne deklarovaná povinnosť RO vo vzťahu ku zverejňovaniu nezrovnalostí. Je to súčasne jediná zmienka o infozákone v dokumente: V prípade žiadosti o sprístupnenie informácií týkajúcej sa správy o zistenej nezrovnalosti, ktorá bola adresovaná RO, RO je povinný sprístupniť požadované informácie v rozsahu podľa § 26 ods. 12 zákona o pomoci a podpore. Pri sprístupňovaní správy o zistenej nezrovnalosti RO postupuje podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
Img_20210721_05

Korupčný vzor č. 1: Zdieľané riadenie - Shared Management

Shared Management je pravidlo EÚ, ktoré určuje kompetencie strán tak, že Európska komisia prostriedky prideľuje a členský štát ich míňa, eviduje a kontroluje. Z hľadiska korupcie má kľúčovú úlohu, lebo umožňuje, aby EK neviedla jednotnú a riadnu evidenciu o výzvach, žiadostiach, projektoch, prijímateľoch a dodávateľoch pomoci. Znemožňuje získavať informácie, robiť medzinárodné komparácie a efektívnu kontrolu. Evidencia a kontrola pomoci samotným prijímateľom je jedným zo základných predpokladov jej rozkradnutia.
Z hľadiska korupčných vzorov je Shared Management procesom najvyššej úrovne, ktorý delí právomoci medzi Európsku komisiu a členské krajiny spôsobom, ktorý je de facto návodom na rozkradnutie jej fondov. Ide o hru, keď EK v úlohe slepej baby nechce vidieť, na čo sú jej peniaze použité, aby potom prostredníctvom Úradu pre odhaľovanie podvodov OLAF hľadala a v náhodnej miere odhaľovala ich zneužitie. V tomto zmysle sú fondy EÚ unikátnym prípadom pomoci, keď poskytovateľ odmieta niesť zodpovednosť za použitie svojich peňazí...
V terminológii EÚ je Shared maangement vyjadrený takto: Slovenská republika, v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, nesie hlavnú zodpovednosť za vykonávanie a kontrolu intervencií podporených cez operačné programy a to pomocou systémov riadenia a kontroly, ktoré zaručujú efektívne a správne vykonávanie operačných programov. Img_20210728_01

Korupčný vzor č. 2: Programovanie (plánovanie) pomoci na dlhú perspektívu

Princíp programovania je iné vyjadrenie pre Shared Management. Znamená, že EK riadi a eviduje distribúciu pomoci na "programovej" úrovni - na úrovni operačných programov, kým členská krajina robí to isté na "projektovej" úrovni. Výnimkou z princípu programovania sú veľké projekty, ktorých celkové náklady presahujú 50 mil. EUR. Schválenie veľkého projektu si vyžaduje samostatné rozhodnutie Európskej komisie. Tento strop je súčasne dôvodom, prečo takzvané "národné projekty" majú rozpočet tesne pod touto hranicou.
Princíp programovania EK uskutočňuje schvaľovaním dvoch typov dokumentov: 1. Programový dokument, 2. Operačné programy. K týmto dokumentom neprebieha žiadna spoločenská diskusia, potenciálni prijímatelia pomoci nemajú žiadnu šancu ovplyvniť ich štruktúru a v nich sformulované ciele. Tento princíp znemožňuje aj akékoľvek korekcie na základe spätnej väzby - o použití financií je rozhodnuté dávno predtým, než k nim reálne dochádza, verejnosť je tlačená do pozície "už sa stým nič nedá robiť". Pre programovanie je charakteristické, že sa všetko robí priskoro, aby bolo čo najskôr "neskoro".
Pritom určovanie priorít a "programovanie" na dlhú perpektívu zo strany EK sú iluzórne. V rýchlo sa meniacom svete je nemožné na 10 rokov dopredu určiť priority a rámce, zvlášť nie vo vysoko konkurenčných oblastiach ako sú inovácie, informačná spoločnosť, digitálny trh a pod. Rovnako náhle klimatické vplyvy i súčasná epidámia ukazuje, že tento princíp nemôže fungovať. Img_20210728_02

Korupčný vzor č. 3: Pomoc smeruje do projektov, ktoré by bez nej nevznikli

Kľúčový korupčný vzor súvisí so sociálnym inžinierstvom – mnohoúrovňový systém cieľov, priorít a kritérií diskvalifikuje reálne projekty vyplývajúce z každodenných poptrieb a vytvára priestor pre kreovanie imitačných projektov, ktorých jediným cieľom je míňanie peňazí z fondov EÚ. Veľká časť energie administratívneho aparátu je vynaložená na vymýšľanie kritérií, schém a kontrôl, ktoré sledujú udržateľnosť projektov. O prostriedky nie je možné sa uchádzať s realizovanými projektmi, ktoré majú v čase žiadosti merateľné a objektívne výsledky. Img_20210728_03

Korupčný vzor č. 4: Princíp Adicionality

Prostriedky poskytované z EÚ nemajú nahrádzať prostriedky zo štátneho rozpočtu členských krajín, majú ich len dopĺňať, resp. iniciovať. To je zvláštne nielen preto, lebo zdrojom týchto príspevkov sú práve štátne rozpočty (dane) z členských krajín, ale aj preto, lebo ciele financované zo štátneho rozpočtu sú pod oveľa účinnejšou verejnou kontrolou prostredníctvom národných parlamentov, než ciele z programového dokumentu dohodnutého v úzkom kruhu. Nezmyselnosť tohoto princípu je vyvážená azda iba jeho nedodržiavaním - pomoc je predsa len smerovaná aj do školstva, zdravotníctva i sociálnej oblasti a nie výlučne na sociálne inžinierstvo.
Práve tento princíp znemožňuje saldovanie pomoci z EÚ s platbami do rozpočtu EÚ, čo by v prípade Slovenska automaticky znížilo korupčné fondy na polovicu a pozíciu väčšiny obyvateľov by zmenilo zo súčasnej stratovej (dostal som menej než som zaplatil) na neutrálnu až pozitívnu (nič som nezaplatil a azda som niečo dostal).
Img_20210728_04

Korupčný vzor č. 5: Princíp partnerstva

Tento termín je veľmi frekventovaný najmä v aktuálnom programovacom období 2014-2020. Ide o o pokus získať demokratickú legitimáciu pre rozhodovanie o žadostiach o finančné príspevky. Typický "partner" je občianske združenie vytvorené účelovo na presadzovanie záujmov jeho členov pri čerpaní eurofondov. Tým že vstupuje do procesu rozhodovania na strane poskytovateľa, významne narúša nestranný a transparentný výber projektov, ktoré majú byť podporené."Partneri" typicky imitujú spoločenskú kontrolu - organizujú konferencie, zasadajú v riadiacich výboroch operačných programov, v monitorovacích výboroch OP, atď. Img_20210728_05

Korupčný vzor č. 6: Činnosť Úradu pre boj s podvodmi (OLAF)

OLAP je inštitúcia podriadená EK vyšetrujúca podvody a chrániaca prostriedky EÚ. V skutočnosti má pomerne obmedzené kompetencie a systém práce, ktorý pomáha skôr podvody kryť, než ich odhaľovať. Nedisponuje inou evidenciou, než tou ktorú jej poskytnú členské štáty a svoje zistenia oznamuje samotným národným orgánom zainteresovaným v podvodoch. Trestá každého prijímateľa, ktorý identifikoval podvod a chce ho riešiť - takému prijímateľovi hrozí, že EÚ peniaze stiahne a on bude musieť podvodný projekt zaplatiť ešte raz z vlastných peňazí. OLAF sa tvári, ako keby nerozumel, že korupčné dohody uzatvárajú poskytovatelia s dodávateľmi, kým prijímatelia, na ktorých sa OLAF prioritne zameriava, sú najčastejšie iba štatistami pri podvodoch.
OLAF si vytvára i pomocné štruktúry tzv. sieťových partnerov - rôzne pracovné skupiny, riadiaci výbor pre ochranu finančných záujmov Európskej únie v SR, atď. Img_20210728_06

Korupčný vzor č. 7: Zložitosť a neprehľadnosť schém pomoci

Je zrejmé, že zvyšovaním zložitosti nejakého procesu sa znižujú možnosti jeho verejnej kontroly. Pri zvyšovaní členitosti distribučnej schémy, zavádzaním nových vertikál pomoci a hierachických systémov kritérií a ukazovateľov na ich poskytovanie sa prakticky vynulujú možnosti demokratických inštitúcií - predovšetkým médií - sledovať a kontrolovať osudy verejných prostriedkov. Žiadny novinár či analytik nemôže sledovať problematiku v ktorej dochádza k takému veľkému dokumentačného toku a kde je konfrontovaný so desiatkami orgánov a tisíckami úradníkov ktorí pracujú vo svojej bubline a chrlia smernice. V každom programovacom období je vytvorených mnoho operačných programov, z ktorých každý má vlastné pravidlá a štruktúry. Len 2/3 z nich sú slabo zviazané koordináciou prostredníctvom CKO a spoločnou evidenciou ITMS. I tu je pozícia jednotlivých riadiacich orgánov (typicky ministerstiev) voči centru daná pozíciami jednotlivých ministrov vo vláde. Ďalšia 1/3 pomoci je smerovaná mimo CKO a spoločnej evidencie. Okrem agrodotácií sem patria programy a cezhraničnej a územnej spolupráce, priame platby z bruselských fondov, atď.

„Otravujú nás komplikované pravidlá? Ale pravidlá by neboli komplikované keby sa u nás Eurofondy nerozkrádali...“ Zamestnankyňa EK Lucia Kleštincová vo svojom predvolebnom videu tvrdí, že zložité pravidlá pôsobia proti korupcii a nie naopak tu... Img_20210728_07

Korupčný vzor č. 8: Umelo vytváraná časová tieseň

“Vrátenie prostriedkov” nevyčerpaných operačných programov evokuje stratené peniaze a práve táto mesidž sa s obzvláštnou naliehavosťou prakticky priebežne objavuje v médiách, keďže pravidlo n+3 expiruje pre nejakú časť prostriedkov každý rok. Eurofondy sú teda prísľubom peňazí v úzkom časovom horizonte, po jeho vypršaní sa stanú bezcennými papierikmi nezávisle od toho, koľko času a prostriedkov potenciálni prijímatelia už investovali do prípravných prác. Paradoxne “dokonalé” vyčerpanie môže svedčiť skôr oo centrálne riadenej korupcii než o dobre nastavených procesoch.
Img_20210728_08

Korupčný vzor č. 9: Nízka spoluúčasť

Nízka spoluúčasť vytvára vidinu “lacných” peňazí a je jedným z motorov korupcie. Prijímateľ sa predovšetkým snaží nestratiť vlastné peniaze a ak mu investícia z Eurofondov prinesie úžitok na úrovni vlastnej spoluúčasti, už sa oplatila. Pri správnej motivácii hráčov je práve takéto plnenie smerným číslom a príklad novozámockej samosprávy ukazuje, že raálny úžitok z eurofondových projektov spravidla nepresiahne spoluúčasť, ktorá je obvykle 15%. Zvyšovanie spoluúčasti sa javí ako efektívny nástroj na elimináciu projektov, ktoré by inak nevznikli. Eurofondy by mali byť vždy len doplnkovým zdrojom financovania.
Miera spoluúčasti na eurofondových projektoch býva 5-15% čo predznamenáva pozíciu prijímateľa ako štatistu. Projekt je typicky vypracovaný aj manažovaný dodávateľom a prijímateľ na ňom vlastnými prostriedkami participuje iba minimálne. Za svoje malé peniaze je rád akémukoľvek malému úžitku. O osud cudzích, často horibilných prostriedkov, sa nezaujíma. Aktívne však bráni úniku informácií o projekte, lebo prípadné sankcie by ohrozili predovšetkým jeho. Img_20210728_09

Korupčný vzor č. 10: Mätúca terminológia

- Monitorovanie, i keď sa tento termín nadužíva, neznamená akúkoľvek formu monitorovania zo strany verejnosti, ale sledovanie kvality OP (v prípade MV) alebo overovanie Prijímateľa na základe jeho správ a kontrolných zistení (v prípade RO)
- Verejná časť ITMS neznamená rozhranie pre verejnosť, ale pre Prijímateľov
- Účelnosť vynaložených prostriedkov neznamená ich rozumné využitie prostriedkov v zmysle zdravého rozumu. Po odsúhlasení projektu znamená výlučne zhodu s cieľmi uvedenými v projekte, akokoľvek absurdnými.
Img_20210728_10

Korupčný vzor č. 11: Hodnotenie Ex-Ante miesto Ex-Post kondicionalitít

Hodnotenia majú nezastupiteľné miesto v kontrole účinnosti využitia prostriedkov EÚ. Postupne sa však dôraz presúva k hodnoteniu tzv. Ex-Ante kondicionatít, zjednodušene - EK skúma, či sú procesy v danej krajine správne nastavené, popísané, atď. To je ideálny priestor pre chrlenie procesných dokumentov a presunutie spoločenskej diskusie o korupcii do diskusií úradníkov o abstrakciách - či sú procesy v súlade so smernicami a metodiky v súlade s procesmi. Hory procesnej dokumentácie sú samozrejme celkom neúčinné pre reálne potieranie korupcie. Img_20210731_01